Placenta (živočíchy)

Placenta (z latinčiny, slov. tiež plodové alebo materské lôžko) je dočasný orgán, ktorý vzniká v tehotenskej maternici samice placentálnych cicavcov. Na jeho vzniku sa podiela ako tkanivo plodu (konkrétne časť jeho obalov), tak aj sliznica maternice matky (chorion frondosum s terciárnymi choriovými klky vrastajúcimi do intervilózneho priestoru – choriová platnička).

Typy placent

Podľa rozmiestnenia klkov sa rozlišuje:

• difúzna placenta (placenta diffusa) – klky sú vyvinuté na celom povrchu choria (napr. kôň, ošípaná)
• kotyledonová placenta (placenta cotyledonata s. multiplex) – klky sú vyvinuté v urč. okrskoch (např. prežúvavce)
• pásová placenta (placenta zonaria) – klky sú usporiadané v páse kolmo na pozdĺžnu os choriového vaku (šelmy)
• diskoidálna placenta (placenta discoidea) – klky na povrchu choria usporiadané v kruhu či terči (napr. primáty či hlodavce)

Ďalej sa delia placenty podľa toho, ako intímne sú spojené klky s sliznicou maternice. Pokiaľ je toto spojenie len voľné, niekedy sa placenta označuje ako nepravá čiže semiplacenta. Všeobecne sa z tohto hľadiska delia placenty do týchto typov:

• placenta epiteliochorialis – vlastne semiplacenta, choriové klky prenikajú iba do priehlbiny v sliznici; inak je však krvný obeh matky a plodu oddelený veľmi dôkladne (šiestimi vrstvami), napr. kôň a ošípaná
• placenta syndesmochorialis – choriové klky prenikajú do pruhľnej v placente až k epitelu sliznice maternice; tu miestami vytvárajú plazmodiálne tkanivo (či skôr syncytium); napr. prežúvavce
• placenta endoteliochorialis – choriové klky už vrastajú hlbšie do sliznice matky, prenikajú epitelom maternice i väzivom; typické pre pásovú placentu šeliem
• placenta hemochorialis – choriové klky prerastajú ešte hlbšie a narúšajú aj endotel ciev matky; tým sa epitel klkov začne omývať krvou matky (napr. primáty či hlodavce).

Ľudská placenta

Fotografia ľudskej placenty

Ľudská placenta v rámci ilustrácie maternice tehotnej ženy

Úplne vyrastená placenta človeka dosahuje priemer 20 cm a hmotnosť až 0,5 kg. Uprostred placenty je vydutina o veľkosti 2,5 centimetra. Za normálnych podmienok je placenta uložená v hornej časti maternice a je vypudená z maternice počas tretej doby pôrodu.

Funkcia

Plod je k placente pripútaný pupočníkom, ktorého hlavnou funkciou je zabezpečiť plodu prívod kyslíku a živín a odvod splodín jeho metabolizmu. Placenta je tiež dôležitá ako zdroj hormónov potrebných na udržanie tehotenstva (napr. gestagény, hCG, HPL). Dôležitý je tiež význam imunita, vďaka placente totiž imunitný systém matky nepoškodí plod, ktorý by inak bol ako imunologicky cudzie teleso imunitou matky napádaný.

Ľudská placenta produkuje tieto hormóny:

• Choriogonadotropín: Tento hormón je po chemickej stránke glykoproteín. Začína sa tvoriť už 10. deň po oplodnení. Pôsobí na žlté teliesko tak, že nezaniká, naopak sa zväčšuje a stupňuje tvorbu progesterónu a estrogénov a mení sa na žlté tehotenské teliesko. Akonáhle sa placenta úplne vyvinie, tvorba choriogonadotropínu ustane a žlté teliesko tehotenskej zanikne a tvorbu estrogénov a progesterónu prevezme placenta. Choriogonadotropín prechádza do moču tehotnej ženy. Na jeho prítomnosti v moči sú založené domáce tehotenské testy.
• Placentálny laktogén: Placentálny laktogén je hormón bielkovinovej povahy. Po chemickej, imunologickej a biologickej stránke je podobný rastový hormón rastovému hormónu. Tvorí sa už od prvého mesiaca tehotenstva a jeho produkcia sa zvyšuje až do termínu pôrodu. Placentálny laktogén má vplyv na rast plodu, na mliečne žľazy, stimuluje tvorbu mlieka a ovplyvňuje bielkovinový metabolizmus plodu. Dá sa dokázať v krvi matky. Skúmaním hladiny placentálneho laktogénu sa posudzuje správna funkcia placenty.
• Estrogény: medzi estrogény patria estrón, estradiol a estriol. V prvých týždňoch tehotenstva sú tvorené žltým telieskom tehotenským, asi od tretieho mesiaca tehotenstva potom placentou. Vylučujú sa močom. Na základe hladiny estrogénov v moči sa posudzuje správny priebeh tehotenstva (správna funkcia placenty a vývoj plodu). V termíne pôrodu by malo byť denné množstvo estrogénov v moči 30 – 50 mg. Estrogény (najmä estrón a estradiol) ovplyvňujú rast maternice v tehotenstve a rast mliečnej žľazy. Sú v krvnom obehu každej ženy, ale v období tehotenstva je ich tvorba výrazne vyššia. Ich vysoké hladiny utlmia tvorbu hormónov, ktoré ovplyvňujú vaječníky. Preto v čase tehotenstva nedozrievajú ďalšie folikuly a dôjde k vynechaniu menštruácie.
• Progesterón: rovnako ako estrogény je aj progesterón tvorený spočiatku tehotenstva žltým telieskom tehotenským, neskôr placentou. Pôsobí na sval maternice tak, že znižuje jeho tonus. Stimuluje rast mliečnej žľazy.

Patológia

Medicína rozoznáva celý rad odchýlok alebo patológií – napr. adherujúca placenta, placenta bipartia, uskrinutá placenta atď.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Placenta (živočíchy)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Placenta na českej Wikipédii.