Preskočiť na obsah

Thomas P. Stafford

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Thomas P. Stafford
astronaut NASA
Stafford v roku 1969
Stafford v roku 1969
Stavzosnulý
Narodenie17. september 1930
Weatherford, Oklahoma, USA
Úmrtie18. marec 2024 (93 rokov)
Satellite Beach, Florida, USA
Iné zamestnanieskúšobný pilot
Hodnosťgenerálporučík, USAF
Čas vo vesmíre21 dní, 3 hodiny, 42 minút
Kozmonaut od17. septembra 1962
MisieGemini 6A, Gemini 9A, Apollo 10, Apollo-Sojuz
Znaky misií
Kozmonaut do1. novembra 1975

Thomas Patten „Tom“ Stafford (* 17. september 1930, Weatherford, Oklahoma, USA – † 18. marec 2024, Satellite Beach, Florida[1]) bol americký astronaut NASA, skúšobný pilot a dôstojník Vojenského letectva USA. Bol jedným z 24 astronautov, ktorý v rámci programu Apollo leteli k Mesiacu. V rokoch 19691971 pôsobil aj ako vedúci úradu astronautov (Chief of the Astronaut Office), ako sa oficiálne nazývala pozícia šéfastronauta.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Weatherforde v Oklahome. Po absolvovaní štúdia na United States Naval Academy bol Stafford prijatý do Vojenského letectva USA, kde lietal na stíhačkách F-86 Sabre a potom sa stal skúšobným pilotom. Školu skúšobných pilotov absolvoval s výborným prospechom a ihneď v nej zostal ako učiteľ. Pre budúcich letcov napísal dve učebnice mladých pilotov. V roku 1962 ho vybrali za astronauta NASA a v roku 1965 letel na palube Gemini 6A a v roku 1966 v Gemini 9A. Kvôli jeho typickému oklahomskému prízvuku mu vraj často nerozumela ani jeho žena a kamarát astronaut Gene Cernan mu dal prezývku „Mrmloš“. V roku 1969 velil Apollu 10, druhej misii s ľudskou posádkou na obežnú dráhu Mesiaca. Tu spolu s Genom Cernanom ako prvý letel s lunárnym modulom Apollo na obežnej dráhe Mesiaca a zostúpil s ním do výšky 14 km nad povrchom.

V roku 1975 bol Stafford veliteľom kozmickej lode Apollo v rámci misie Apollo-Sojuz, prvého spoločného kozmického letu Spojených štátov a Sovietskeho zväzu. V tom čase bol brigádnym generálom a stal sa prvým generálom, ktorý letel do vesmíru. Bol tiež prvým členom svojho ročníka námornej akadémie, ktorý si pripol prvú, druhú a tretiu hviezdu generálneho dôstojníka. Vo vesmíre uskutočnil celkovo šesť stretnutí a zaznamenal 507 hodín kozmického letu. Stafford patril medzi veľkých priaznivcov spolupráce amerických a sovietskych kozmonautov, pričom medzi ruskými kolegami mal mnoho priateľov a tiež často cestoval do ZSSR. Natrvalo sa spriatelil s kozmonautom Alexejom Leonovom, ktorý sa stal krstným otcom jeho mladších detí. Stafford dokonca predniesol na Leonovovom pohrebe v októbri 2019 smútočný prejav v ruštine.

Po odchode z NASA v roku 1975 bol najprv veliteľom skúšobného strediska vojenského letectva na Edwardsovej základni v Kalifornii a potom odtiaľ odišiel do Washingtonu, D. C., kde sa stal zástupcom náčelníka štábu pre výskum, vývoj a akvizície. V roku 1979 odišiel do dôchodku v hodnosti generálporučíka. Stafford lietal na viac ako 120 typoch lietadiel s pevnými a rotujúcimi nosnými plochami a na troch typoch kozmických lodí. Po smrti Wallyho Schirru, Gena Cernana a Johna Younga bol posledným žijúcim členom posádky Gemini 6A, Gemini 9A a Apolla 10. Zomrel v roku 2024 vo veku 93 rokov na rakovinu pečene v opatrovateľskom dome v Satellite Beach na Floride.

V roku 1993 bolo v jeho rodnom meste Weatherford v Oklahome založené Stafford Air & Space Museum. Pôvodne len dve miestnosti sa rozrástli na viac ako 5 850 priestoru pre artefakty. Je pobočkou Smithsonian Institution a je jediným múzeom na svete, v ktorom sa nachádzajú skúšobne odpálené motory, ktoré boli použité vo vesmírnych pretekoch: americký motor F-1 a sovietsky NK-33. V múzeu sa tiež nachádza kozmická loď Gemini 6, s ktorou letel spolu so Schirrom na stretnutie s Gemini 7.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TASR. Zomrel americký astronaut Thomas Stafford. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-18. Dostupné online [cit. 2024-03-18].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]