2025

Roky: 2020 2021 2022 2023 2024 – 2025 – 2026 2027 2028 2029 2030

Desaťročia: 10. roky – 20. roky 21. storočia – 30. roky

Storočia: 20. storočie – 21. storočie – 22. storočie

Slovensko: 2020 2021 2022 2023 2024 – 2025 – 2026 2027 2028 2029 2030 Rok 2025 v oblastiach: Kultúra Architektúra – Umenie – Film – Literatúra – Hudba – Televízia Iné oblasti Veda – Doprava – Šport Zoznam vodcov: Predstavitelia štátov – Náboženskí vodcovia – Vedúce osobnosti

Rok 2025 (MMXXV) je kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončí v stredu 31. decembra.

Udalosti

Január

• 1. január
  • Bulharsko a Rumunsko vstúpili do Schengenského priestoru.
  • po vypršaní platnosti dohody medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom Rusko zastavilo tranzit zemného plynu cez územie Ukrajiny do Európy.
  • Poľsko prevzalo od Maďarska predsedníctvo Rady Európskej únie.
• 4. január – rakúsky kancelár Karl Nehammer oznámil, že rezignuje zo svojej funkcie.
• 6. január
  • spolkový prezident Rakúskej republiky Alexander Van der Bellen poveril predsedu strany FPÖ Herberta Kickla zostavením vlády.
  • kanadský predseda vlády Justin Trudeau v čase vrcholiacej vládnej krízy oznámil svoj zámer odstúpiť zo svojej funkcie a tiež z postu predsedu Liberálnej strany.
  • Spojené štáty zvíťazili vo finále majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov nad Fínskom 4 : 3 po predĺžení a obhájili minuloročný titul majstra sveta.
  • Indonézia sa oficiálne stala riadnym členom hospodárskeho zoskupenia BRICS.
• 7. január
  • zemetrasenie s magnitúdom 7,1 M_w zasiahlo Tibet a Nepál. Zabilo najmenej 126 ľudí a ďaľších 201 bolo zranených.
  • Mark Zuckerberg oznámil, že spoločnosť Meta ukončí spoluprácu s tzv. „overovateľmi faktov“ a kontrolovanie faktov bude vykonávať decentralizovaným spôsobom pomocou systému Community Notes, ktorý sa už používa v službe X (predtým Twitter).
  • na juhu Kalifornie vypukla séria požiarov, ktorým podľahlo najmenej 24 ľudí, viac ako 12 000 budov bolo zničených alebo poškodených a viac ako 180 000 ľudí sa muselo evakuovať.
• 8. január
  • rakúska prezidentská kancelária oznámila, že dočasným spolkovým kancelárom Rakúskej republiky bude od 10. januára súčasný minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg.
  • pri útoku na prezidentský palác v N’Djamene, hlavnom meste Čadu, zahynulo 18 ozbrojencov a jeden vojak.
• 9. január
  • v Katedrále svätého Petra a Pavla vo Washingtone, D. C. sa uskutočnil štátny pohreb zosnulého 39. prezidenta USA Jimmyho Cartera.
  • Generál Joseph Aoun bol zvolený Národným zhromaždením za 14. prezidenta Libanonu.
• 10. január – úradujúci venezuelský prezident Nicolás Maduro zložil prísahu ako prezident na tretie funkčné obdobie uprostred priebiehajúcej politickej krízy po sporných prezidentských voľbách v krajine.
• 11. január – v českom Moste v nočných hodinách pri výbuchu v reštaurácii zahynulo 6 ľudí a 8 bolo zranených.
• 12. január – v prezidentských voľbách v Chorvátsku opätovne zvíťazil úradujúci prezident Zoran Milanovič. V druhom kole zvíťazil nad Draganom Primoracom. Milanovič získal 78 percent hlasov a Primorac 22 percent hlasov.
• 15. január – prezident Kórejskej republiky Jun Sok-jol bol úspešne zatknutý po vyhlásení stanného práva a úspešnom návrhu obžaloby z decembra minulého roka.
• 16. január – spoločnosť Blue Origin na prvý pokus spustila svoju nosnú raketu s ťažkým nákladom New Glenn.
• 18. január – Nigéria sa stala partnerskou krajinou hospodárskeho zoskupenia BRICS.
• 19. január
  • do platnosti vstúpilo prímerie medzi Izraelom a Hamasom.
  • v Spojených štátoch vstúpil do platnosti zákaz aplikácie TikTok.
• 20. január – Donald Trump bol inaugurovaný za 47. prezidenta Spojených štátov na svoje druhé funkčné obdobie a JD Vance sa stal 50. viceprezidentom USA.
• 21. január – 78 ľudí zahynulo pri požiari v hoteli v lyžiarskom stredisku Kartalkaya v Turecku.
• 22. január – Thajsko sa stalo 38. krajinou a prvou v juhovýchodnej Ázii, ktorá legalizovala manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
• 26. január – Alexandr Lukašenko bol opätovne zvolený za prezidenta Bieloruska.

Február

• 2. február – 67. ročník odovzdávania cien Grammy vyhrala skladba „Not Like Us“ od Kendricka Lamara ako nahrávka roka a albumom roka sa stal Cowboy Carter od Beyoncé.
• 4. február – pri strelnom útoku vo švédskom meste Örebro zahynulo 10 ľudí vrátane útočníka.
• 12. február – rumunský prezident Klaus Iohannis rezignoval zo svojej funkcie, čím sa stal prvým rumuským prezidentom, ktorý tak urobil po revolúcii.
• 14. február – Rusko zasiahlo samovražedným dronom Šáhid strechu prekrytia 4. reaktora černobyľskej elektrárne, zničeného pri jadrovej havárii v roku 1986.
• 19. február
  • neďaleko mesta Poznaň v Poľsku sa našli trosky druhého stupňa rakety Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX. Nekontrolovaný návrat do atmosféry tejto rakety ľudia pozorovali vo viacerých krajinách Európy.
  • v tébskej nekropole neďaleko mesta Luxor v Egypte vedci objavili hrobku faraóna Thutmosa II. Ide o prvý takýto objav od nájdenia Tutanchamónovej hrobky v roku 1922.
• 23. február – v predčasných parlamentných voľbách v Nemecku vyhrala najväčší počet poslancov Kresťanskodemokratická únia Nemecka s 28 percentami hlasov.
• 25. február – malajzijský minister dopravy oznámil, že spoločnosť Ocean Infinity spustila novú pátraciu operáciu po troskách Boeingu 777 letu Malaysia Airlines 370, ktorý záhadne zmizol 8. marca 2014.
• 27. február – väznený vodca militantnej Strany kurdských pracujúcich, Abdullah Öcalan, vyzval na rozpustenie tejto organizácie, ktorá vedie povstanie proti tureckej vláde, a k ukončeniu ozbrojeného boja.

Marec

• 2. marec
  • Firefly Aerospace sa so svojou misiou Blue Ghost Mission 1 stala prvou komerčnou spoločnosťou, ktorá úspešne pristála na Mesiaci bez akýchkoľvek technických problémov.
  • v rámci 97. ročníka udeľovania Oscarov sa najlepším filmom stala americká romantická komediálna dráma Anora. Za najlepšie herecké výkony boli ocenení Adrien Brody a Mikey Madisonová.
• 8. marec – ocenenie Český lev v kategórii najlepší film získali Vlny režiséra Jiřího Mádla. Film zobrazuje osudy pracovníkov Čs. rozhlasu počas Pražskej jari, okupácie a nastupujúcej normalizácie.
• 11. marec
  • filipínska polícia zatkla bývalého filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho na základe príkazu Medzinárodného trestného súdu pre podozrenie, že sa dopustil zločinov proti ľudskosti.
  • v grónskych parlamentných voľbách vyhrala s 30% hlasov opozičná liberálna strana Demokrati, ktorá chce pomalšiu cestu k nezávislosti. Druhé skončilo hnutie Naleraq, ktoré uprednostňuje rýchlejšiu cestu k nezávislosti. Na treťom a štvrtom mieste skončili vládne strany Inuitské spoločenstvo a Pokroková strana s dokopy 36% hlasov, o 30% menej ako v predošlých voľbách v roku 2021. Voľby boli ostro sledované kvôli tvrdeniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by USA mali nad ostrovom prebrať kontrolu.
• 14. marec – premiérom Kanady sa stal ekonóm Mark Carney. 59-ročný bývalý guvernér kanadskej aj britskej centrálnej banky vo funkcii vystriedal Justina Trudeaua, úradujúceho takmer 10 rokov.
• 16. marec – v nočnom klube v Kočani v Severnom Macedónsku vypukol požiar, pri ktorom zahynulo najmenej 60 ľudí a 200 bolo zranených.
• 20. marec – olympijská víťazka v plávaní Kirsty Coventryová zo Zimbabwe sa stala prvou ženou zvolenou na post prezidentky Medzinárodného olympijského výboru.
• 28. marec – v Mjanmarsku došlo k zemetraseniu s magnitúdom 7,7 M_w, ktoré si vyžiadalo najmenej 3300 mŕtvych a 4500 zranených.
• 31. marec – francúzska politička Marine Le Penová bola odsúdená za spreneveru financií Európskej únie a dostala päťročný zákaz kandidovať vo voľbách.

Apríl

• 1. apríl – rádio Slobodná Európa nariadilo svojim zamestnancom vziať si neplatenú dovolenku potom, čo jeho financovanie bolo zablokované výkonným nariadením amerického prezidenta Donalda Trumpa.
• 2. apríl – americký prezident Donald Trump zaviedol rozsiahle obchodné clá na väčšinu krajín sveta a rozpútal globálnu obchodnú vojnu.
• 6. apríl – ruský hokejista Alexandr Ovečkin prekonal v NHL svojím 895. gólom rekord Wayna Gretzkeho v počte strelených gólov.
• 8. apríl
  • v Santo Domingu sa počas koncertu speváka Rubbyho Péreza zrútila strecha nočného klubu Jet Set.
  • americká spoločnosť Colossal Biosciences oznámila, že vďaka genetickej úprave DNA sa jej podarilo z obyčajných vlkov vytvoriť genetickú obdobu pravlka obrovského (Aenocyon dirus), ktorý vyhynul pred 10 000 rokmi.
• 13. apríl
  • ruský raketový útok na centrum mesta Sumy na Ukrajine zabil najmenej 34 ľudí oslavujúcich Kvetnú nedeľu a ďaľších vyše 100 zranil.
  • Veľkú cenu Bahrajnu 2025 vo Formule 1 vyhral austrálsky jazdec Oscar Piastri z tímu McLaren, na druhom mieste skončil George Russell z Mercedesu a tretí bol Lando Norris z McLarenu.
  • Daniel Noboa bol opätovne zvolený za prezidenta Ekvádoru.
• 14. apríl – šesťčlenná ženská posádka, zahŕňajúca speváčku Katy Perry, snúbenicu Jeffa Bezosa Lauren Sánchezovú, moderátorku Gayle Kingovú, producentku Kerianne Flynnovú, inžinierku Aishu Boweovú a vedkyňu Amandu Nguyenovú, absolvovala suborbitálny kozmický let raketou New Shepard spoločnosti Blue Origin.
• 15. apríl – meteorologická služba Copernicus zverejnila spolu s WMO správu za rok 2024, ktorý bol pre Európunajteplejším v histórii meraní s rozsiahlymi povodňami aj extrémnym suchom.
• 24. apríl – okolo 01:00 VEČ ruské ozbrojené sily podnikli raketový a dronový útok na Kyjev, pri ktorom podľa hlásení ukrajinských orgánov zomrelo osem osôb, pričom 70 ľudí utrpelo zranenia.
• 21. apríl – vo veku 88 rokov zomrel pápež František, 266. pápež katolíckej cirkvi.
• 28. apríl – vo federálnych voľbách v Kanade vyhrala so ziskom 43,7% a 169 kresiel Liberálna strana Kanady premiéra Marka Carneyho, ktorý do úradu nastúpil v marci po rezignácii premiéra Justin Trudeaua. Opoziční konzervatívci si s 41,3% a 143 kreslami polepšili, ich líder Pierre Poilievre však prišiel o svoje kreslo vo volebnom obvode Carleton.

Máj

• 5. máj – spoločnosť Microsoft skončila prevádzku služby Skype, ktorú nahradil Microsoft Teams.
• 6. máj – nemecký spolkový snem na druhý pokus zvolil Friedricha Merza za nového kancelára Nemecka.
• 8. máj – peruánsky kardinál amerického pôvodu Robert Francis Prevost bol zvolený za 267. pápeža katolíckej cirkvi a prijal meno Lev XIV.

Očakávané udalosti

• 18. máj
  • prípadné druhé kolo prezidentských volieb v Rumunsku
  • predčasné parlamentné voľby v Portugalsku
• 1. jún – prípadné druhé kolo prezidentských volieb v Poľsku
• september – voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky

Úmrtia

Pre detailnejší zoznam pozri Kategória:Úmrtia v 2025

David Lynch († 16. január)

Gene Hackman († 18. február)

Štefan Kvietik († 21. marec)

Val Kilmer († 1. apríl)

František († 21. apríl)

Jiří Bartoška († 8. máj)

• 01. január – David Lodge, britský prozaik, dramatik, satirik a literárny kritik (* 1935)
• 01. január – Igor Poznič, slovinský profesionálny futbalista (* 1967)
• 02. január – Ágnes Keletiová, maďarská gymnastka, olympijská víťazka (* 1921)
• 02. január – Ján Zachara, slovenský boxer, olympijský víťaz (* 1928)
• 05. január – Eduard Gombár, český arabista, historik islamských krajín (* 1952)
• 07. január – Jean-Marie Le Pen, francúzsky politik (* 1928)
• 08. január – Peter Wittgrúber, slovenský historik, mestský kronikár a poslanec Mestského zastupiteľstva v Pezinku (* 1974)
• 11. január – Zora Palová, slovenská textilná a sklárska výtvarníčka (* 1947)
• 12. január – Masahiro Mori, japonský robotik (* 1927)
• 14. január – Ladislav Hučko, gréckokatolícky biskup (* 1948)
• 16. január – David Lynch, americký filmový režisér, výtvarník, maliar, scenárista a spisovateľ (* 1946)
• 16. január – Pavel Cmorej, slovenský filozof, logik (* 1937)
• 16. január – Joan Plowright, britská herečka (* 1929)
• 17. január – Martin Pollack, rakúsky novinár, spisovateľ a prekladateľ (* 1944)
• 18. január – Vladimír Štefuca, slovenský herec, dabér, recitátor (* 1940)
• 18. január – Eliška Wagnerová, česká právnička, ústavná sudkyňa a senátorka (* 1948)
• 20. január – Bertrand Blier, francúzsky režisér (* 1939)
• 21. január – Carlos Mauricio Funes, salvádorský novinár a politik, v rokoch 2009 až 2014 salvádorský prezident (* 1959)
• 26. január – Arto Salomaa, fínsky matematik, informatik a akademik (* 1934)
• 30. január – Karol Fabián, slovenský počítačový vedec a priekopník Internetu (* 1949)
• 31. január – Táňa Radeva, slovenská herečka (* 1957)
• 31. január – Jozef Vladár, slovenský archeológ (* 1934)
• 01. február – Horst Köhler, nemecký politik, v rokoch 2004 až 2010 nemecký prezident (* 1943)
• 04. február – Karol Ondreička, slovenský hokejový útočník (* 1961)
• 05. február – Ján Cuper, slovenský politik (* 1946)
• 07. február – Tony Roberts, americký herec (* 1939)
• 10. február – Ján Mráz, slovenský akademický maliar (* 1935)
• 11. február – Anton Adamčík, slovenský redaktor TV JOJ (* 1965)
• 15. február – Muhsin Hendricks, juhoafrický imám, islamský učenec a LGBT aktivista (* 1967)
• 18. február – Gene Hackman, americký herec a spisovateľ (* 1930)
• 19. február – František Bartko, slovenský generál (* 1954)
• 19. február – Souleymane Cissé, malijský režisér (* 1940)
• 19. február – Jean Sarrus, francúzsky spevák, skladateľ, producent a herec (* 1945)
• 21. február – Eva Ľuptáková, slovenská umelecká historička (* 1956)
• 25. február – Roberto Orci, mexicko-americký filmový producent a scenárista (* 1973)
• 26. február – Michelle Trachtenbergová, americká herečka (* 1985)
• 27. február – Boris Vasilievič Spasskij, francúzsky šachový veľmajster ruského pôvodu (* 1937)
• 27. február – Teofil Klas, slovenský básnik a prekladateľ (* 1940)
• 28. február – David Johansen, americký spevák (* 1950)
• 03. marec – Dan Gawrecki, český historik (* 1943)
• 03. marec – Jozef Markuš, slovenský ekonóm, prognostik a politik (* 1944)
• 05. marec – Sylvester Turner, americký právnik a politik (* 1954)
• 06. marec – Dušan Čaplovič, slovenský archeológ, politik (* 1946)
• 06. marec – Josef Zíma, český herec, spevák a moderátor (* 1932)
• 08. marec – Ivan Gajan, slovenský klavirista (* 1958)
• 11. marec – Sofija Asgatovna Gubajdulinová, ruská hudobná skladateľka tatárskeho pôvodu (* 1931)
• 14. marec – Peter Hric, slovenský cyklista (* 1965)
• 18. marec – Brigita Hertlová, česká divadelná režisérka, dramaturgička a prekladateľka (* 1938)
• 21. marec – Štefan Kvietik, slovenský herec, divadelný pedagóg a politik (* 1934)
• 21. marec – George Foreman, americký profesionálny boxer (* 1949)
• 23. marec – Marianna Grznárová, slovenská poetka a prozaička (* 1941)
• 25. marec – Juan Aguilera, španielsky tenista (* 1962)
• 25. marec – Pavel Jacz, slovenský redaktor, novinár, moderátor (* 1958)
• 28. marec – Ján Ďurica, slovenský rímskokatolícky kňaz, jezuita, vysokoškolský pedagóg, biblista (* 1943)
• 29. marec – Richard Chamberlain, americký herec (* 1934)
• 31. marec – Yves Boisset, francúzsky filmový režisér (* 1939)
• 01. apríl – Val Kilmer, americký herec (* 1959)
• 03. apríl – Theodore Edgar McCarrick, americký rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál (* 1930)
• 06. apríl – Clem Burke, americký bubeník, člen skupiny Blondie (* 1954)
• 06. apríl – Anna Slováčková, česká speváčka a herečka (* 1995)
• 08. apríl – Rubby Pérez, dominikánsky merengue spevák (* 1956)
• 09. apríl – Milan Marčok, slovenský vysokoškolský pedagóg a regionálny politik (* 1939)
• 10. apríl – Leo Beenhakker, holandský futbalový tréner (* 1942)
• 13. apríl – Mario Vargas Llosa, peruánsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (* 1936)
• 14. apríl – Alexander Ruttkay, slovenský archeológ, historik, profesor (* 1941)
• 18. apríl – Nikola Pokrivač, chorvátsky futbalista (* 1985)
• 19. apríl – Jan Červinka, český horolezec (* 1930)
• 19. apríl – Jaroslav Kubečka, slovenský ekonóm, minister hospodárstva ČSFR a druhý minister hospodárstva SR (* 1934)
• 20. apríl – Vladimír Popovič, slovenský maliar a výtvarník (* 1939)
• 21. apríl – František, 266. pápež katolíckej cirkvi (* 1936)
• 21. apríl – Alexander Vika, slovenský sochár (* 1933)
• 23. apríl – David Thomas, americký spevák, skladateľ a hudobník (* 1953)
• 24. apríl – Ladislav Polka, slovenský policajt, odborový predák a politik (* 1952)
• 28. apríl – Brendan Comiskey, bývalý biskup diecézy Ferns v Írsku (* 1935)
• 08. máj – Jiří Bartoška, český herec a filmový organizátor (* 1947)