Montreal Canadiens

Montreal Canadiens; (Canadiens de Montréal)
	Montreal Canadiens; (Canadiens de Montréal)
Konferencia	Východná
Divízia	Atlantická
Založený	1909
História	Montreal Canadiens; 1910 – 1917 (NHA); 1917 – súčasnosť (NHL)
Štadión	Bell Centre
Mesto	Montreal, Quebec
Lokálne mediálne pobočky	CJAD (800 AM); RDS; CKAC (730 AM)
Farby klubu	modrá, biela a červená;
Vlastník	Geoff Molson
Generálny manažér	Kent Hughes
Tréner	Martin St. Louis
Kapitán	Nick Suzuki
Nižšie ligové pobočky	Laval Rocket (AHL); Trois-Rivières Lions (ECHL)
Víťaz Stanley Cupu	24 (1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93)
Víťaz konferencie	8 (1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21)
Víťaz divízie	24 (1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15)
	Portál o ľadovom hokeji

Montreal Canadiens^[1]^[2] (slovenská výslovnosť [montreal/montriol kenediens/kenejdiens]^[1]; iné názvy pozri nižšie) je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v Bell Centre. Dvadsaťštyrikrát vyhral Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.^[3] Posledný Stanley Cup získal v sezóne 1992/1993 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).^[4] V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.^[5]

Názvy

oficiálny názov: Le Club de Hockey Canadien^[6] alebo Club de hockey Canadien, Inc.^[7]
skratka: CHC^[7]
známy aj ako: Habs alebo Les Canadiens^[6]
logo klubu označuje začiatočné písmená názvu: „Club de Hockey Canadien“ (názov používaný od roku 1917)^[6]
franc. Les Canadiens de Montréal
angl. Montreal Canadiens

História

Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže NHA. Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.^[8] Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď zvíťazili nad Portlandom.

V roku 1924 klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolal Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off.

Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six

Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov.

Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšou érou Canadiens.^[9] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším hráčom tej doby.

1967 – 1986: Expanzia NHL

Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 1976 až 1979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Od roku 1986 – moderná NHL

V sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorado Avalanche.^[8]

11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (v roku 2003 premenované na Bell Centre).^[10]

Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od 1999 do roku 2001. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so Saku Koivom, ktorý v ňom hral už od roku 1995. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára Josého Theodora. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Posledné sezóny

13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara Davida Aebischera.^[11] V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy^[12] nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.^[13]

Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.^[14]

V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.^[15]

Pozri aj: Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06 a Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07

Symboly klubu

Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku 1917.

Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'.

Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.

Súčasný káder

Aktualizované 18. apríl 2025

#	Hráč	Poz.	Strela	Vek	Akv.	Miesto narodenia
31	Carey Price	B	L	37	2005	Anahim Lake, Britská Kolumbia
35	Samuel Montembeault	B	L	28	2021	Bécancour, Quebec
75	Jakub Dobeš	B	L	23	2020	Ostrava, Česko

8	Mike Matheson (A)	O	L	30	2022	Pointe-Claire, Quebec
21	Kaiden Guhle	O	L	23	2020	Edmonton, Alberta
45	Alexandre Carrier	O	R	28	2024	Quebec City, Quebec
47	Jayden Struble	O	L	23	2019	Cumberland, Rhode Island
48	Lane Hutson	O	L	20	2022	Holland, Michigan
58	David Savard	O	R	34	2021	Saint-Hyacinthe, Quebec
72	Arber Xhekaj	O	L	24	2021	Hamilton, Ontário

14	Nick Suzuki (C)	C	R	25	2018	London, Ontário
15	Alex Newhook	C	L	24	2023	St. John’s, Newfoundland
28	Christian Dvorak	C	L	29	2021	Palos, Illinois
71	Jake Evans	C	R	28	2014	Toronto, Ontário
77	Kirby Dach	C	R	24	2022	Fort Saskatchewan, Alberta
91	Oliver Kapanen	C	R	21	2021	Timrå, Švédsko
20	Juraj Slafkovský	LK	L	20	2022	Košice, Slovensko
51	Emil Heineman	LK	L	23	2022	Leksand, Švédsko
55	Michael Pezzeta	LK	L	26	2016	Toronto, Ontário
11	Brendan Gallagher (A)	PK	R	32	2010	Edmonton, Alberta
13	Cole Caufield	PK	R	24	2019	Mosinee, Wisconsin
17	Josh Anderson	PK	R	30	2020	Burlington, Ontário
40	Joel Armia	PK	R	31	2018	Pori, Fínsko
92	Patrik Laine	PK	R	26	2024	Tampere, Fínsko
93	Ivan Demidov	PK	L	19	2024	Sergijev Posad, Rusko

Sezóny a rekordy

Výsledky

Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty

Sezóna	Z	V	P	PvP	NG	IG	B	TM	Koniec	Play-off
2010/2011	82	44	30	8	216	209	96		2 z 5., Severovýchodná 6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige \|\| Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 (Boston Bruins)
2011/2012	82	31	35	16	212	226	78		5 z 5 Severovýchodná 15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige \|\| Tím sa nekvalifikoval do play-off
2012/2013¹	48	29	14	5	149	126	63		1 z 5., Severovýchodná 2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige \|\| Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 (Ottawa Senators)
2013/2014	82	46	28	8	215	204	100		3 z 8., Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 9 z 30., V celej Lige \|\| Prehra vo finále konferencie 2-4 (New York Rangers)
2014/2015	82	50	22	10	221	189	110		1 z 8., Atlantická 2 z 16., Východná Konferencia 2 z 30., V celej Lige \|\| Prehra v druhom kole 2-4 (Tampa Bay Lightning)
2015/2016	82	38	38	6	221	236	82		6 z 8., Atlantická 13 z 16., Východná Konferencia 22 z 30., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2016/2017	82	47	26	9	226	200	103		1 z 8.,Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 7 z 30., V celej Lige	Prehra v prvom kole 2-4 (New York Rangers)
2017/2018	82	29	40	13	209	264	71		6 z 8.,Atlantická 14 z 16., Východná Konferencia 28 z 31., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2018/2019	82	44	30	8	249	236	96		4 z 8.,Atlantická 9 z 16., Východná Konferencia 14 z 31., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2019/2020²	71	31	31	9	212	221	71		5 z 8.,Atlantická 13 z 16 ., Východná Konferencia 24 z 31., V celej Lige	Prehra v prvom kole 2-4 (Philadelphia Flyers)
2020/2021³	56	24	21	11	159	168	59		4 z 7.,Severná 18 z 31., V celej Lige	Prehra vo finále o Stanleyho Pohár 1-4 (Tampa Bay Lightning)
2021/2022	82	22	49	11	221	319	55		8 z 8.,Atlantická 16 z 16., Východná Konferencia 32 z 32., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2022/2023	82	31	45	6	232	307	68		8 z 8.,Atlantická 15 z 16., Východná Konferencia 28 z 32., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2023/2024	82	30	36	16	236	289	76		8 z 8.,Atlantická 15 z 16., Východná Konferencia 28 z 32., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off

¹ Sezóna bola skrátená kvôli lockoutu.

2 _{Sezóna bola skrátená kvôli pandémii, neskôr dokončené play-off}

3 _{Sezóna bola skrátena kvôli dohraniu play-off minulej sezóny. Zmenené divízie kvôli pandémii.}

Individuálne rekordy

Kariéra

Najviac sezón: Henri Richard, 20
Najviac zápasov: Henri Richard, 1256
Najviac gólov: Maurice Richard, 544
Najviac asistencií: Guy Lafleur, 728
Najviac bodov: Guy Lafleur, 1246 (518G, 728A)
Najviac trestných minút: Chris Nilan, 2248
Najviac shutoutov: George Hainsworth, 75

Lídri kanadského bodovania

Poznámka: B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas

Pozícia	Meno	Z	G	A	B	V (min)	B/Z	V (min)/Z
1	Guy Lafleur (PK)	961	518	728	1246	381	1,30	0,40
2	Jean Béliveau (C)	1125	507	712	1219	1029	1,08	0,91
3	Henri Richard (C)	1256	358	688	1046	928	0,83	0,74
4	Maurice Richard (PK)	978	544	421	965	1285	0,99	1,31
5	Larry Robinson (O)	1202	197	686	883	706	0,73	0,59
6	Yvan Cournoyer (PK)	968	428	435	863	255	0,89	0,26
7	Jacques Lemaire (C)	853	366	469	835	217	0,98	0,25
8	Steve Shutt (ĽK)	871	408	368	776	400	0,89	0,46
9	Bernie Geoffrion (PK)	766	371	388	759	636	0,99	0,83
10	Saku Koivu (C)	792	191	450	641	623	0,80	0,00

Sezóna

Najviac gólov za sezónu: Steve Shutt (1976/1977) a Guy Lafleur (1977/1978), 60
Najviac presilovkových gólov za sezónu: Yvan Cournoyer (1966/1967), 20
Najviac asistencií za sezónu: Pete Mahovlich (1974/1975), 82
Najviac bodov za sezónu: Guy Lafleur (1976/1977), 136
Najviac trestných minút za sezónu: Chris Nilan (1984/1985), 358
Najviac bodov za sezónu, obranca: Larry Robinson (1976/1977), 85
Najviac bodov za sezónu, nováčik: Mats Naslund (1982/1983) a Kjell Dahlin (1985/1986), 71
Najviac shutoutov za sezónu: George Hainsworth (1928/1929), 22

Vodcovia klubu v histórii

Kapitáni

Jack Laviolette, 1909 – 1910
Newsy Lalonde, 1910 – 1911
Jack Laviolette, 1911 – 1912
Newsy Lalonde, 1912 – 1913
Jimmy Gardner, 1913 – 1915
Howard McNamara, 1915 – 1916
Newsy Lalonde, 1916 – 1922
Sprague Cleghorn, 1922 – 1925
Billy Coutu, 1925 – 1926
Sylvio Mantha, 1926 – 1932
George Hainsworth, 1932 – 1933
Sylvio Mantha, 1933 – 1936
Albert "Babe" Siebert, 1936 – 1939
Walter Buswell, 1939 – 1940
Toe Blake, 1940 – 1948
Bill Durnan, 1948 (január – apríl)
Emile Bouchard, 1948 – 1956
Maurice Richard, 1956 – 1960
Doug Harvey, 1960 – 1961
Jean Beliveau, 1961 – 1971
Henri Richard, 1971 – 1975
Yvan Cournoyer, 1975 – 1979
Serge Savard, 1979 – 1981
Bob Gainey, 1981 – 1989
Guy Carbonneau & Chris Chelios, 1989 – 1990 (spolu-kapitáni)
Guy Carbonneau, 1990 – 1994
Kirk Muller, 1994 – 1995
Mike Keane, 1995 (apríl – december)
Pierre Turgeon, 1995 – 1996
Vincent Damphousse, 1996 – 1999
Saku Koivu, 1999 – 2009
Brian Gionta, 2010 – 2014
Max Pacioretty, 2015 – 2018
Shea Weber, 2018 – 2022

Tréneri

Jean-Baptiste "Jack" Laviolette, 1909 – 1910
Adolphe Lecours, 1910 – 1911
Napoleon Dorva, 1911 – 1913
James Henry "Jimmy" Gardner, 1913 – 1915
Edouard "Newsy" Lalonde, 1915 – 1921
Edouard "Newsy" Lalonde
a Leo Dandurand, 1921 – 1922
Leo Dandurand, 1922 – 1926
Cecil Hart, 1926 – 1932
Edouard Lalonde, 1932 – 1934
Edouard "Newsy" Lalonde
a Leo Dandurand, 1934 – 1935
Sylvio Mantha, 1935 – 1936
Cecil Hart, 1936 – 1938
Cecil Hart a Jules Dugal, 1938 – 1939
Albert "Babe" Siebert, 1939
Alfred "Pit" Lepine, 1939 – 1940
Dick Irvin, 1940 – 1955
Hector "Toe" Blake, 1955 – 1968
Claude Ruel, 1968 – 1971
Al MacNeil, 1971
Scotty Bowman, 1971 – 1979
Bernie Geoffrion, 1979
Claude Ruel, 1979 – 1981
Bob Berry, 1981 – 1984
Jacques Lemaire, 1984 – 1985
Jean Perron, 1985 – 1988
Pat Burns, 1988 – 1992
Jacques Demers, 1992 – 1995
Mario Tremblay, 1995 – 1997
Alain Vigneault, 1997 – 2000
Michel Therrien, 2000 – 2003
Claude Julien, 2003 – 2006
Bob Gainey, 2006 (január – máj) (medziobdobový tréner)
Guy Carbonneau, 2006 – 2009
Bob Gainey, 2009 (marec – jún) (medziobdobový tréner)
Jacques Martin, 2009 – 2011
Randy Cunneyworth, 2011 – 2012
Michel Therrien, 2012 – 2017
Claude Julien, 2017 - 2021
Dominique Ducharme, 2021 - 2022
Martin St. Louis, 2022 - súčasnosť

Výber v prvom kole draftu

1963: Garry Mohanan (1. celkovo)
1964: Claude Chagnon (6. celkovo)
1965: Pierre Bouchard (5. celkovo)
1966: Phil Myre (5. celkovo)
1967: Elgin McCann (8. celkovo)
1968: Michel Plasse (1. celkovo), Roger Belisie (2. celkovo) a Jim Pritchard (3. celkovo)
1969: Rejean Houle (1. celkovo) a Marc Tardif (2. celkovo)
1970: Ray Martyniuk (5. celkovo) a Chuck Lefley (6. celkovo)
1971: Guy Lafleur (1. celkovo), Chuck Arnason (7. celkovo) a Murray Wilson (11. celkovo)
1972: Steve Shutt (4. celkovo), Michel Larocque (6. celkovo), Dave Gardner (8. celkovo) a John Van Boxmeer (14. celkovo)
1973: Bob Gainey (8. celkovo)
1974: Cam Connor (5. celkovo), Roug Risebrough (7. celkovo), Rick Chartraw (10. celkovo), Mario Tremblay (12. celkovo) a Gord McTavish (15. celkovo)
1975: Robin Sadler (9. celkovo) a Pierre Mondou (15. celkovo)
1976: Peter Lee (12. celkovo), Rod Schutt (13. celkovo) a Bruce Baker (18. celkovo)
1977: Mark Napier (10. celkovo) a Norm Dupont (18. celkovo)
1978: Danny Geoffrion (8. celkovo) a Dave Hunter (17. celkovo)
1980: Doug Wickenheiser (1. celkovo)
1981: Mark Hunter (7. celkovo), Gilbert Delorme (18. celkovo) a Jan Ingman (19. celkovo)
1982: Alain Heroux (19. celkovo)
1983: Alfie Turcotte (17. celkovo)
1984: Petr Svoboda (5. celkovo) a Shayne Corson (8. celkovo)
1985: Jose Charbonneeau (12. celkovo) a Tom Chorske (16. celkovo)
1986: Mark Pederson (15. celkovo)
1987: Andrew Cassels (17. celkovo)
1988: Eric Charron (20. celkovo)
1989: Lindsay Vallis (13. celkovo)
1990: Turner Stevenson (12. celkovo)

1991: Brent Bilodeau (17. celkovo)
1992: David Wilkie (20. celkovo)
1993: Saku Koivu (21. celkovo)
1994: Brad Brown (18. celkovo)
1995: Tery Ryan (8. celkovo)
1996: Matt Higgins (18. celkovo)
1997: Jason Ward (11. celkovo)
1998: Eric Chouinard (16. celkovo)
2000: Ron Hainsey (13. celkovo) a Marcel Hossa (16. celkovo)
2001. Mike Komisarek (7. celkovo) a Alexander Perezhogin (25. celkovo)
2002: Chris Higgins (14. celkovo)
2003: Andrei Kostitsyn (10. celkovo)
2004: Kyle Chipchura (18. celkovo)
2005: Carey Price (5. celkovo)
2006: David Fisher (20. celkovo)
2007: Ryan McDonagh (12. celkovo) a Max Pacioretty (22. celkovo)
2009: Louis Leblanc (18. celkovo)
2010: Jarred Tinordi (22. celkovo)
2011: Nathan Beaulieu (17. celkovo)
2012: Alex Galchenyuk (3. celkovo)
2013: Michael McCarron (25. celkovo)
2014: Nikita Scherbak (26. celkovo)
2015: Noah Juulsen (26. celkovo)
2016: Mikhail Sergachev (9. celkovo)
2017: Ryan Poehling (25. celkovo)
2018: Jesperi Kotkaniemi (3. celkovo)
2019: Cole Caufield (15. celkovo)
2020: Kaiden Guhle (16. celkovo)
2021: Logan Mailloux (31. celkovo)
2022: Juraj Slafkovský (1. celkovo) a Filip Mešár (26. celkovo)
2023: David Reinbacher (5. celkovo)
2024: Ivan Demidov (5. celkovo) a Michael Hage (21. celkovo)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Montreal Canadiens

Referencie

↑ ^a ^b OLOŠTIAK, Martin. Výslovnosť a skloňovanie názvov klubov NHL. Slovenská reč: časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), 2004, roč. 69, čís. 5-6, s. 311, 314. ISSN 0037-6981.
↑ Stanley Cup In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 444.
↑ Stanley Cup Champions and Finalists [online]. NHL.com. Dostupné online.
↑ The Complete List of Stanley Cup Champions [online]. About.com, 2007. Dostupné online.
↑ Montreal Canadiens Franchise History [online]. . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Montreal Canadiens In: The Canadian Encyclopedia [online]. Toronto: Anthony Wilson-Smith, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b Privacy Policy [online]. Montréal Canadiens, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b Montreal Canadiens [online]. Sportsecyclopedia.com. Dostupné online.
↑ Montreal Canadiens [online]. The Canadian Encyclopedia. Dostupné online.
↑ Molson Centre renamed Bell Centre [online]. CBC Sports, [cit. 2007-02-14]. Dostupné online.
↑ Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd [online]. Šport.sk, 2007. Dostupné online.
↑ Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT [online]. NBC11.com, 2006. Dostupné online.
↑ 2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 play-off [online]. TSN.ca, 2006. Dostupné online.
↑ Islanders Secure Playoff Berth [online]. Washington post, 8. apríl 2007. Dostupné online.
↑ Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory [online]. CBS Sports, 29. december 2008. Dostupné online.

Externé odkazy

[:0-1] OLOŠTIAK, Martin. Výslovnosť a skloňovanie názvov klubov NHL. Slovenská reč: časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), 2004, roč. 69, čís. 5-6, s. 311, 314. ISSN 0037-6981.

[:OE2-2] Stanley Cup In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 444.

[MostCups-3] Stanley Cup Champions and Finalists [online]. NHL.com. Dostupné online.

[CanadaCup-4] The Complete List of Stanley Cup Champions [online]. About.com, 2007. Dostupné online.

[5] Montreal Canadiens Franchise History [online]. . Dostupné online.

[:1-6] Montreal Canadiens In: The Canadian Encyclopedia [online]. Toronto: Anthony Wilson-Smith, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)

[:2-7] Privacy Policy [online]. Montréal Canadiens, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)

[sportsecyclopedia-8] Montreal Canadiens [online]. Sportsecyclopedia.com. Dostupné online.

[9] Montreal Canadiens [online]. The Canadian Encyclopedia. Dostupné online.

[Renamed-10] Molson Centre renamed Bell Centre [online]. CBC Sports, [cit. 2007-02-14]. Dostupné online.

[11] Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd [online]. Šport.sk, 2007. Dostupné online.

[12] Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT [online]. NBC11.com, 2006. Dostupné online.

[13] 2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 play-off [online]. TSN.ca, 2006. Dostupné online.

[14] Islanders Secure Playoff Berth [online]. Washington post, 8. apríl 2007. Dostupné online.

[15] Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory [online]. CBS Sports, 29. december 2008. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]