Buzz Aldrin

Buzz Aldrin
astronaut NASA
Aldrin v roku 1969
Stav	neaktívny
Narodenie	20.1.193020. január 1930 (95 rokov) Glen Ridge, New Jersey, USA
Iné zamestnanie	stíhací pilot
Hodnosť	plukovník, USAF
Čas vo vesmíre	12 dní, 1 hodina, 53 minút
Čas výstupov do otvoreného vesmíru	7 hodín, 52 minút
Kozmonaut od	17. októbra 1963
Misie	Gemini 12, Apollo 11
Znaky misií
Kozmonaut do	1. júla 1971
Kozmonautický portál  Biografický portál

Buzz Aldrin (pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, Jr.; * 20. január 1930, Glen Ridge, New Jersey, USA) je bývalý americký astronaut, inžinier a stíhací pilot. V roku 1966 uskutočnil ako pilot misie Gemini 12 tri výstupy do otvoreného vesmíru a v roku 1969 bol pilotom lunárneho modulu Eagle na misii Apollo 11. Po veliteľovi Neilovi Armstrongovi bol druhým človekom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca.

Aldrin sa narodil v Glen Ridge v štáte New Jersey a v roku 1951 absolvoval ako tretí v ročníku United States Military Academy vo West Pointe s titulom strojného inžiniera. Vstúpil do Vojenského letectva USA a počas kórejskej vojny slúžil ako pilot prúdovej stíhačky. Absolvoval 66 bojových letov a zostrelil dve lietadlá MiG-15.

Po získaní titulu doktora vied v odbore astronautika na Massachusetts Institute of Technology (MIT) bol Aldrin vybraný za člena 3. skupiny astronautov NASA, čím sa stal prvým astronautom s doktorandským titulom. Jeho doktorandská práca s názvom Line-of-Sight Guidance Techniques for Manned Orbital Rendezvous (Navádzacie techniky pre pilotované orbitálne zblíženie v režime priamej viditeľnosti) mu od kolegov astronautov vyslúžila prezývku „Dr. Rendezvous“. Jeho prvý kozmický let sa uskutočnil v roku 1966 na palube Gemini 12, počas ktorého strávil viac ako päť hodín v otvorenom vesmíre. O tri roky neskôr, 21. júla 1969 o 03:15:16 UTC, 19 minút potom, ako sa Armstrong prvýkrát dotkol povrchu, Aldrin vstúpil na Mesiac, zatiaľ čo pilot veliteľského modulu Michael Collins zostal na obežnej dráhe Mesiaca. Ako presbyteriánsky starší sa Aldrin stal prvým človekom, ktorý uskutočnil na Mesiaci náboženský obrad, keď súkromne prijal eucharistiu, ktorá bola prvým jedlom a tekutinou, ktoré sa tam konzumovali.

Po odchode z NASA v roku 1971 sa Aldrin stal veliteľom U.S. Air Force Test Pilot School. Do výslužby odišiel v roku 1972 po 21 rokoch služby v letectve. V autobiografiách Return to Earth (1973) a Magnificent Desolation (2009) opisuje svoj boj s klinickou depresiou a alkoholizmom v rokoch po odchode z NASA. Aldrin sa naďalej zasadzuje za výskum vesmíru, najmä za let ľudí na Mars. Vyvinul tiež Aldrinov cyklér, špeciálnu trajektóriu kozmickej lode, ktorá umožňuje letieť na Mars efektívnejšie z hľadiska času a pohonných látok. Bol ocenený mnohými vyznamenaniami vrátane Prezidentskej medaily slobody v roku 1969.

Životopis

Kariéra v armáde

Vyštudoval na Montclair High School a potom navštevoval vojenskú akadémiu United States Military Academy vo West Point, ktorú v roku 1951 absolvoval ako tretí najlepší v triede. V kórejskej vojne lietal na strojoch F-86 Sabre a pripísal si dva zostrely lietadiel MiG-15. Potom, čo opustil Kóreu, pôsobil ako inštruktor na Nellisovej leteckej základni v Nevade. Pôsobil tiež na U.S. Air Force Academy a následne sa presunul do Nemecka, kde na základni Bitburg lietal na strojoch F-100 Super Sabre. Aldrin armádu opustil, aby mohol študovať na MIT (Massachusetts Institute of Technology), kde v roku 1963 získal doktorát z astronautiky. Po ukončení štúdií sa opäť vrátil k armáde a opustil ju v roku 1972 po 21 rokoch služby.

Pôsobenie v NASA

Edwin „Buzz“ Aldrin stojí nohami v kabíne kozmickej lode Gemini 12 počas prvého výstupu do otvoreného vesmíru, 1966

V októbri 1963 bol Aldrin vybraný do tretej skupiny astronautov. Jeho seriózny a intelektuálny prístup bol pri plánovaní misií Gemini neoceniteľný, ale Aldrin nebol vybraný do žiadnej z posádok. Až po tragickej smrti hlavnej posádky Gemini 9 sa zo záložnej posádky stala hlavná a do novej záložnej posádky bol vybraný Aldrin. Do vesmíru sa po prvýkrát dostal ako člen posádky Gemini 12, poslednej misie projektu Gemini. V roku 1969 sa zúčastnil ako pilot lunárneho modulu misie Apollo 11 a vstúpil, po Neilovi Armstrongovi, ako druhý človek na povrch Mesiaca.

Lety do vesmíru

Aldrin na povrchu Mesiaca počas misie Apollo 11, 1969

V kozmickej lodi Gemini 12 bol druhým pilotom. Odštartoval spolu s veliteľom lode Jamesom Lovellom z floridského kozmodrómu na Cape Canaveral v novembri 1966. Počas svojej misie sa spojili s raketovým stupňom Agena. Aldrin absolvoval tri výstupy do vesmíru (EVA) s celkovou dĺžkou trvania 5,5 hodiny. Pristáli s kabínou lode na vlnách Atlantického oceánu po lete trvajúcom 3 dni, 22 hodín, 34 minút a 31 sekúnd.

O tri roky neskôr štartovala trojčlenná posádka misie Apollo 11 opäť z Floridy. Tridsaťdeväťročný Aldrin mal funkciu pilota lunárneho modulu, partnermi mu boli Neil Armstrong a Michael Collins. Spoločne s Amstrongom pristál a vystúpil dňa 20. júla 1969 na povrch Mesiaca. Po 21 hodinách pobytu na Mesiaci obaja odleteli späť k lodi obiehajúcej okolo Mesiaca a odleteli k Zemi. Pristáli s kabínou lode v Tichom oceáne po lete trvajúcom 8 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd.

• Gemini 12 (11. november 1966 – 15. november 1966)
• Apollo 11 (16. júl 1969 – 24. júl 1969)

Odchod do civilu

Potom sa už nezúčastnil žiadnej ďalšej vesmírnej misie a vrátil sa späť k letectvu, kde pôsobil na manažérskom poste. Jeho kariére však škodili jeho osobné problémy. Vo svojej autobiografii Return to Earth priznáva, že po odchode z NASA trpel depresiami a alkoholizmom. Armádu opustil v roku 1972 a začal pôsobiť v súkromnom sektore, napríklad robil reklamy automobilke Volkswagen.

V roku 2002 ho prezident George W. Bush vymenoval do Prezidentskej komisie pre budúcnosť letecko-kozmického priemyslu Spojených štátov (Presidential Commission on the Future of the United States Aerospace Industry).

V súčasnosti pôsobí v Národnej vesmírnej spoločnosti (National Space Society). Je majiteľom spoločnosti Starcraft Enterprises.

Rodinné pomery

Aldrin so svojou treťou manželkou Lois, 2001

Začiatkom 80. rokov 20. storočia si oficiálne zmenil krstné meno na „Buzz“, ktoré bolo pôvodne jeho prezývkou z detských čias a ktoré vzniklo skrátením z nesprávnej výslovnosti „buzzer“ (foneticky „baze“) slova „brother“ (t. j. „brat“, výslovnosť „braze“), ako ho vyslovovala jeho sestra.

Od februára 1988 bol po tretíkrát ženatý a to s Lois Driggs rod. Cannonovou. Ich spoločná rodina mala šesť dospelých detí a jedného vnuka. Manželstvo vydržalo 23 rokov a skončilo rozvodom ako aj predchádzajúce manželstvá s Joan rod. Archerovou a Beverly rod. Van Zileovou.

Zaujímavosti

Aj keď sa Buzz Aldrin stal až „druhým človekom“, ktorý otlačil svoju nohu do povrchu Mesiaca, má na svojom konte iné prvenstvo. Stal sa historicky prvým človekom, ktorý kedy močil na inom telese vo vesmíre.

Na Aldrinovu počesť bol v roku 1970 jeden z kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 (selenografické súradnice 1,4° s. š., 22,1° v. d., priemer 3 km) pomenovaný jeho menom. Jeho priezvisko nesie tiež planétka 6470 Aldrin, ktorú objavil v roku 1982 na observatóriu na Kleti Antonín Mrkos.

V roku 2000 bol zapísaný v Ohiu do National Aviation Hall of Fame (Národná letecká sieň slávy).

Jeho herecká kariéra je pomerne bohatá. Má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Nadaboval sám seba pre epizódu seriálu Simpsonovci „Deep Space Homer“, kde spolu s Homerom Simpsonom a fiktívnym astronautom Racom Banyonom letí do vesmíru.

V roku 2011 si zahral vo filme Transformers 3 sám seba. V roku 2012 hral taktiež sám seba v seriáli Teória veľkého tresku (piata epizóda šiestej série 6 „The Holographic Excitation“). Ďalej hral sám seba v 20. epizóde 4. sezóny seriálu 30 Rock.

„	Žiaden sen nie je príliš vysoko pre tých, ktorí majú oči na oblohe!	“
– Buzz Aldrin

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Buzz Aldrin

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Buzz Aldrin na stránkach NASA (po anglicky)
• Oficiálny životopis na stránkach NASA (po anglicky)
• Buzz Aldrin na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Buzz Aldrin v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Buzz Aldrin na stránkach kozmo-data.sk (po slovensky)